Rozhovor s německým znalcem o jeho zálibě, dnešních trendech …
Porozprávajme sa o fajkách
Fajka spí spánkom Šípkovej Ruženky. Pritom existujú fajkoví nadšenci, ktorí si to pripúšťajú. Tak, ako Uli zo Švábska, ktorý má desaťročia náruživý vzťah k trpaslíkom z briaru. Rozhovor o fajkách.
Uli
 |
Uli: „Či som niekedy myslel na to, sám robiť fajky? Nikdy! Viem, čo dokážem a čo nie.“
„Nejde o mňa“, vysvetľuje hneď na začiatku, „ale o fajky“. Jeho pravé meno nechce prezradiť – veľa fajok, veľa závistlivcov. Prečo sa vôbec nechal prehovoriť, aby nám ukázal svoju zbierku? „S mojimi fajkami to je ako s umeleckými dielami, ktoré visia v súkromnom byte a nikto nemá príležitosť uvidieť z toho čo i len jediné foto. To by bola predsa len škoda.
P&C Kedy to so zberateľstvom začalo?
Uli: Nie som žiadny zberateľ. Som milovník fajok, v každom prípade fajčiar fajky. Zberateľ sa stále snaží, aby mal kompletnú zbierku, ktorá je chronologicky, alebo tematicky zoradená – to nie je môj prípad. K fajke som sa dostal ako 19-ročný prostredníctvom môjho kolegu počas štúdií. Bol to dosť namáhavý proces učenia, ale vedel som, že mi to chutí. Na začiatku som narobil veľa hlúpostí, ako napríklad zafajčovanie fajky medom. Nakoniec som sa sám všetko naučil. Dnes som priateľom zafajčovacej pasty, tak nechutí fajka na začiatku natoľko po dreve.
P&C Ako to vyzerá u Teba so zafajčením?
Uli: Prvé fajčenia s novou fajkou sú kompletné, pokiaľ tabak úplne nezhorí. To síce ku koncu nechutí až tak dobre, ale len tak môžem vytvoriť v celej komore rovnomernú uhlíkovú vrstvu. Ináč sa dole stále vytvára kondenzát a fajka „ klokotá“. Ale to je môj osobný názor, o tomto hovorí každý niečo iné.
P&C Aká bola Tvoja prvá fajka?
Uli: Mal som dve Vauen-ky s papierovým filtrom. Potom prišlo päť, alebo šesť Peterson-ov a neskôr jeden Stanwell. Odvtedy som bezfiltrový fajčiar – celkom logicky. Stanwell-ka ma vtedy stála 21 DM. To bol pre mňa, ako študenta, celý majetok, kvôli tejto fajke som hladoval. Môj sen, jednu Dunhill-ku, som si ale nemohol dovoliť. Až do dovolenky v Andorre v roku 1962, kedy som vo výklade objavil jeden Dunhill za 60 DM. Vtedy mi požičala peniaze moja sestra. Ďalší rok som tam znovu bol. Predtým som predal jednu z mojich gitár, aby som si mohol kúpiť moju druhú Dunhill-ku. To bolo pre mňa nonplusultra. Dnes človek u Dunhilla také lúčovanie vôbec nedostane…
P&C A ako to išlo ďalej?
Uli: V Zürichu ma priviedla jedna predavačka fajok k Charatan-u. To bola vtedy ešte konkurenčná firma Dunhill-a, s prekrásnymi kusmi, len oveľa cenovo výhodnejšími. Dnes sa pod týmto názvom vyrábajú len jednoduché fajky. Nakoniec som v Nemecku objavil fajky Günthera Kittnera z Brém; jeho freehand-y ma totálne oslovili. Ďalší stupeň už poznačili Bang a dánski tvorcovia fajok. Ale ozajstnou investíciou bola fajka Švéda Bo Nordh-a.
„Kalabaš“ raz trochu ináč. Švédsky výrobca fajok Bo Nordh ju vyrobil z briaru a vybavil výmennými vložkami.
P&C Nemali Ste zábrany takýto ušľachtilý kus fajčiť?
Uli: Iste. Dovtedy to pre mňa boli len úžitkové predmety. Ale u prvého Bo Nordh-a to trvalo večnosť, kým som ju začal fajčiť.
P&C Sú vôbec všetky vaše fajky fajčené?
Uli: Nie, len taká polovica. Stále je jedna, alebo druhá fajka, na ktorú môžem ešte počkať. Často som bol v nemocnici a vždy som si položil na nočný stolík jednu nefajčenú fajku a povedal som si: Akonáhle sa odtialto dostanem, budem túto fajku fajčiť. To je vždy veľmi osobný príbeh.
P&C Čo robí dobrú fajku dobrou?
Uli: V prvom rade design – tu sa hodí anglické slovo „shape“ ešte lepšie. Ako predmet, ktorý hladíme rukou, musí v nej dobre sedieť. Potom k tomu patrí textúra dreva a nakoniec spracovanie, ako napríklad vŕtanie náustku a dymového kanáliku. Pritom dávam pozor na prechody vo vnútri. Od určitého času sa vedú v USA diskusie, aký veľký by mal byť dymovy kanálik v priereze. Predtým bolo 3,5 mm normálne, potom sa názor zjednotil na 4 mm. Takmer fanatický „vŕtač“ je fajčiar fajky a zberateľ Rick Newcombe, ktorý necháva rozširovať dymové kanáliky od 4,2 až po 4,5 mm. A teraz sa vedú spory, či sa „navŕtaná“ fajčí lepšie, alebo nie.
Nemecko-dánske stretnutie: vpredu briarový kus od Rainer-a Barbi-ho, v pozadí fajka Poul-a Ilsted-a
P&C To je znovu otázka viery.
Uli: Presne. Oveľa dôležitejšie je, či sa vrt nachádza presne v strede a či vychádza na samom spodku spaľovacej komory. Ak je čo len 1, alebo dokonca 2 mm vyššie, nebude sa dať fajka nikdy fajčiť nasucho.
P&C Ako je pre Vás dôležitý kontakt k tvorcom fajok?
Uli: Veľmi dôležitý. Už pri mojom prvom Bo Nordh-ovi som si povedal: toho človeka, ktorý niečo také vytvoril, chcem spoznať. Keď som ho nakoniec mohol navštíviť, bavili sme sa prvé dve hodiny o jazze a klasike – to bolo jednoducho úžasné.
Zberateľský kus, kultový objekt, fajčiarsky nástroj: „Bo Nordh – Slimák“ s prekrásnou „Bird´s eye“ – textúrou.
P&C Predovšetkým dánski tvorcovia fajok sú veľmi prístupní.
Uli: V každom prípade. S mnohými som medzičasom spriatelený. Mal som dokonca šťastie párkrát sa porozprávať so slávnym Sixten-om Ivarsson-om. Mňa jednoducho fascinuje ručná práca a umelecká schopnosť, pri ktorej vzniká fajka – nielen u Dánov. Napríklad Rainer Barbi: on je neuveriteľne rýchly a u neho sedí perfektne každý hmat.
P&C Rozmýšľali Ste niekedy nad tým, že by Ste fajky sám vyrábali?
Uli: Nikdy! Viem, čo dokážem a čo nie. Asi by som po určitom čase každú fajku praštil do kúta.
P&C Téma „budúcnosť“: dánski výrobcovia fajok sa sťažujú na nedostatok dorastu…
Uli: Áno, z etablovaných tvorcov fajok je Tom Eltang s takmer 45 rokmi ešte najmladší – Bo, Lars, Jess, Teddy alebo „Bang-Boys“ sú všetci okolo šesťdesiatky.** Ale existuje aj dorast: v Dánsku rastú freehand- tvorcovia ako huby po daždi. K tvorcom freehandov s budúcnosťou osobne počítam Kent-a Rasmussen-a, v Nemecku Cornelius-a Mänz-a a nedávno aj Nanu Ivarsson, Sixten-ovu vnučku. Ostatní budú asi ťažko držať krok. Nakoniec stojí kvalitný briarový prírez do 40 Euro, polovica ide do odpadu – to už musí človek urobiť nejaký počet fajok, aby z toho mohol žiť.
„Prvá veľká láska“: fajky Dunhill.
P&C Často poškuľujeme za „Veľkú Mláku“ – ako to vyzerá v USA?
Uli: V Nemecku sa mnohí vrhli ako klepnutí na cigaru a fajku zanedbali, v USA to je ináč. Tam má fajka úplne inú hodnotovú pozíciu, ako v tejto krajine. Možno aj protifajčiarske hnutie spája ľudí dovedna. V každom prípade vznikajú celkom nové impulzy a niektoré fajky sú tam na naše pomery nezaplatiteľné. Minulý rok bola napríklad jedna „Bo Nordh – Ballerina“ predaná za 12.000 US dollar! Ja sa vždy zúčastňujem na svetovo najväčšom fajkovom veľtrhu v Chicagu a mal som nič netušiac jedného „Bo Nordh – Slimáka“ v ústach. Túto fajku som mohol poľahky desaťkrát predať, niektorí ju jednoducho chceli tiež aspoň raz držať v ústach.
Čo by sa páčilo? Viacero „priateľov ruky“ od S.Bang.
P&C Čo by mohlo podľa Vášho názoru pomôcť fajke v Nemecku?
Uli: Chýbajú fajku fajčiaci prominenti. Voľakedy videl človek celý rad politikov, hercov, alebo literátov s fajkou: Bahr, Wehner, Schmidt, Stoltenberg, Kohl, Fuchsberger, Albers, Gabin, Gable, Simenon, Simmel… A priemysel tiež neštartuje žiadne akcie, ktorými by tému oživili.
P&C Snáď nakoniec ešte nejaký typ pre začiatočníkov?
Uli: Jednu fajku nie častejšie ako raz za deň fajčiť. To sa samozrejme ľahko povie, keď má človek veľa fajok.
P&C Ale niektorí fajkári si naplnia fajku aj niekoľkokrát za deň.
Uli: No áno. Poznám niektorých výrobcov fajok, ktorí počas dňa fajčia stále tú istú fajku. A keď je raz „vyčerpaná“, zoberú do ruky ďalšiu. Ešte ma napadlo, že mnohí siahajú po cigarete. Až na Kent-a Rasmussen-a, ten je absolútny nefajčiar.
text: Elmar Schalk, obrázky: Nina Schalk
** – Bo Nordh, Lars Ivarsson, Jess Chonowitsch, Teddy Knudsen a Bang (Per Hansen a Ulf Noltensmeier ) – poznámka prekladateľa
Článok preložený s láskavým povolením šéfredaktora odborného časopisu PIPE&CIGAR pána Franka Hidiena.
Originál bol uverejnený v čísle /2004
Preklad venujem nášmu priateľovi Carolco-vi, veľkému priateľovi fajky a svetovej tvorby.