Granny Smith k zvlhčovaniu
Rainer Barbi
 |
Digitalizujeme hudbu a posielame obrazové pixle v najrozmanitejších priradeniach cez celý glóbus. Niet pochýb, naša technológia kráča pomaly a ustavične dopredu. Ale nejako máme so subtílnymi vecami života problém, napr. tovar, podliehajúci skaze, udržať dlhodobo pri svojej kvalite. Lebo veď čo má robiť chudák fajkár, ak chce počas dlhého obdobia zaistiť svoje zdroje pôžitku? No jasné, môže si kúpiť vákuové dózy, pokiaľ ich neotvorí, vydržia značne dlho. Ale potom? Jednu radu nám už dal pán Burgel v P&C 3/02. Ďalšiu sme dostali v liste čitateľa Matthiasa Paulusa z Aachenu a tú Vám skutočne nechcem zatajiť, nejako je v nej niečo satirické, alebo to len ja citim ľahký podtón? Milý pán Paulus, nehnevajte sa, ak sa mýlim, preto Váš list v originále:
„V terajšom vydaní P&C sa upozorňuje na to, že pri zvlhčovaní fajkového tabaku prostredníctvom kúskov jablka je ovplyvnená aróma, prípadne chuť. K tomu názor vyučeného kuchára: existuje veľká paleta rôznych jablkových druhov. Napríklad veľmi aromatické Elstar-jablká! A existujú aj veľmi vodnaté jablká, ktoré skutočne obsahujú 95% vody. Viď Granny Smith. To sú tie jablká, do ktorých sa dá pri správnej zubnej paste „silne zahryznúť“. Nie všetci žijú na vidieku. K anglickým klasickým tabakom: tu sa hodia ako predtým surové kúsky zemiakov. Firme Pöschl som v spojitosti s jablkovým trikom poslal podnet k výrobe tabaku s jablčnou arómou. Nuž nie som žiadny expert na tabak, ale radil by som, aby sa na výrobu takého tabaku nepoužívali žiadne vodnaté Granny Smith, ale práve aromatická sorta Elstar.“
Milý pán Paulus, som ohromený. Znamená to snáď jasne napísané, že urobím Plumcake znovu čerstvým, ak vyhľadám ten správny druh sliviek? Neviem, či Vám už firma Pöschl odpovedala, ale problémom je, že príroda neprináša dostatočné aromatizovanie. Ako kuchár predsa viete, že aróma jogurtu nevzniká na základe ovocných prímesí, ale ju ovplyvňujú tzv. prírodno-identické aromatické látky. A to isté platí pre tabaky. Tak nevzniká čokoládová príchuť prostredníctvom čokolády, ale za pomoci aromatických esencií. To je zároveň vysoká škola miešania tabaku, pretože tieto esencie nie vždy chutia tak, ako voňajú. Ovšem problém zvlhčovania tabaku je o niečom úplne inom a to platí nielen pre do vody namočené črepy z pálenej hliny, ale aj pre kúsky jablka, alebo zemiaku: to sú naše „milované“ baktérie. A tie môžu viesť k vytvoreniu hniloby a plesne. Mimo toho poznamenané, fajčiari cigár, ktorí už dlho skladovacie problémy schránkou „humidor“ viacmenej elegantne vyriešili, by o tom vedeli zaspievať piesne. Tak používajú k zabráneniu problému zvlhčovacie zariadenie, ktoré sa plní destilovanou vodou. Teraz ovšem vytvoril niečo k zvlhčovaniu aj fajkový trh, volá sa to, tak sa mi zdá, „humidrole“. Je to malá kovová dóza s mnohými dierkami vo vnútri a naplnená vodou zásobujúcim granulátom, je ju ľahko dostať v každom obchode s tabakom a stojí 1-2 Euro. Túto zvlhčujeme destilovanou vodou. Jednoducho vložiť do nádoby s tabakom a problém je vyriešený. Samozrejme len na obmedzenú dobu, voda sa , ako je známe, vyparuje. Isteže sa vyskytujú aj riešenia pre vynachádzavých a milovníkov hobby-ték: malé ľanové vrecúško prevarením vydezinfikovať, obstarať si vrecko s granulátom z morskej peny pre podstielku pre mačky, granulátom naplniť vrecúško a napustiť destilovanou vodou. Veľkosť vrecúška možno prispôsobiť na moju zásobu tabaku. Ešre by som poznamenal, že pár granúl možno vložiť do fajkovej komory, ktoré absorbujú prebytok kondenzátu a napomôžu pôžitku suchého fajčenia. Ale: vždy a výlučne používať destilovanú vodu! Za ďalšie myšlienky sme, samozrejme, vždy vďační.
Táto téma je veľmi obsiahla, takže sa s ňou chceme ešte raz v nasledujúcom vydaní P&C zaoberať. Tentokrát špeciálne nádobami na uskladnenie, ktorých bezmyšlienkovitosť trochu ľutuje náš čitateľ z Bochumu pán Willy Rossburg. Koho to zaujíma, nájde o tom viac vo vydaní 1/03 časopisu P&C. Ináč myslite na jedno: fajčenie fajky je najjednoduchšia vec na svete.
RAINER BARBI
Článok preložený s láskavým povolením majstra Barbiho a šéfredaktora odborného časopisu PIPE&CIGAR pána Franka Hidiena.
Originál bol uverejnený v čísle 4/2002
Preložil Ľubo Bobek
