„Umenie prichádza so zručnosťou“
Rainer Barbi
 |
Pokiaľ rozprávajú zberatelia o cenových kritériách, často zanedbávajú existenčné potreby tvorcov. To je snáď aj fair voči naopak jednostranne orientovanému pohľadu niektorých výrobcov. Neexistuje žiadna vyrovnaná analýza a zostáva pri namrzenej rozprave. Že sa pri obchode zúčastňujú najmenej dvaja aktéri, vychádza zo samotných základných myšlienok.
V tomto (dlhom) interview dokazuje Rainer Barbi vo fajkovej oblasti nanajvýš zriedkavú schopnosť osvetliť fenomén „Ceny“ rovnocenne z pohľadu konzumenta, obchodníka a výrobcu. Pritom vonkoncom nie sú jeho sympatie vždy na strane jeho kolegov a ich predstáv o primeranom zisku. Jednako berie niekoľko mýtov aj zákazníkovi.
Rozhovor sa objaví v priebehu nasledujúcich týždňov v jednej voľnej sérii. Na úvod sa na tejto stránke bude pojednávať o základných pilieroch cenotvorby. V neskorších častiach si budeme medzi iným všímať transatlantický vplyv a trh „Estates“ (použitých fajok).
Je jedna Barbi skutočne tak drahá, ako jej povesť v niektorých oblastiach? Kde sa pohybuje jej nástupná cena?
RB: Nástupná cena Barbi začína pri cca 250 Euro, stredný segment sa pohybuje v rámci približne 650 Euro a pre absolútnu Top-skupinu treba zaplatiť okolo 1250 Euro – ale tieto kusy sa vyskytnú snáď tri, alebo štyrikrát do roka.
Ale: čo znamená drahé? Je to absolútny, alebo relatívny pojem? Pokiaľ zoberieme cenu ako takú, je samozrejme každá cenová požiadavka, ktorá presahuje rozpočet záujemcu, subjektívne označená ako vysoká. To samozrejme neplatí len o jednotlivých kusoch, ale aj pre náročnejšie sériové produkty.
Ak to celé zrelativizujeme, prídeme k pomeru cena/výkon. A to obsahuje prinajmenej dve kritériá:
Po prvé kvalitu spracovania, pričom táto je tiež závislá od senzibility pozorovateľa, keďže niektorý nie je v stave diferencovať jemnosti spracovania – alebo ešte nemá vyváženú skúsenosť. Odkiaľ by aj táto vedomosť diferencovania prišla? Literatúra podáva len málo informácií. Rozlišuje len medzi „Firsts“ a „Seconds“, pričom ťažiskom definície sa kladie na raritu v spojitosti s textúrou a chybovosť.
Druhú možnosť rozlišovania nachádzame v pojmoch: Séria, Semi-freehanda High-End. Pokiaľ sa jedná o pojem „High-End“, má to niektorý autor ťažké, ako stanoviť jasné pozície ohraničenia. Špecializovaný obchod taktiež nevie pomôcť v tejto problematike, je predsa sám v znalostiach odkázaný na odborných autorov a stojí okrem toho na základe svojej personálnej nedostatočnosti pod tlakom časového diktátu. Výnimky potvrdzujú aj tu pravidlo.
Nuž teda: snáď to ani nie je takým problémom, ak sa nákup fajky spravidla nachádza pod aspektom emocionality. Prirodzene by nikto nekupoval stereo-súpravu na základe pocitov. Tu platia pravidlá technického výkonu, alebo, ak to prenesieme na fajku, remeselnej základnej konfigurácie.
Ja osobne sa označujem za remeselníka. A tým leží moje ťažisko na dokonalosti remeselného umenia. Toto je pre mňa primárnym faktorom. Rarita je pre mňa až druhým aspektom. Musím sa priznať, že sa niekedy zdesím, keď odhalím chybnú ručnú prácu, ktorá sa bezmocne okrášli pojmom „umenie“. Sú to vždy sa opakujúce typické znaky: nedodržanie paralelnosti, krčok ústi nedefinovateľne šikmo do hlavice, jedno „líce“ hlavy visí, druhé je je kompletne posunuté…väčšinou je hlavica tak či tak napravo širšia, ako naľavo. Voľakedy som si myslel, že to má pôvod v nosení okuliarov alebo v posune paralaxy. Dnes viem, je to – jemne vyjadrené – nedostatočná kontrola. Že sa spracováva prechod náustkov, sa rozšírilo v individuálnom odvetví len v poslednom čase. A niektoré dymové kanáliky, ktoré bezdôvodne vychádzajú na niektorej strane spodku spaľovacej komory, považujem naozaj za prekvapujúce. Žiadny elektrikár si nemôže dovoliť ťahať svoj elektrický kábel diagonálne cez stenu. Raz mi povedal jeden zberateľ ultimatívny výrok: „Som chudobný na to, aby som si mohol dovoliť nedostatočnosť.“ Pre mňa pochádza výraz „Umenie“ ešte stále zo slova „Zručnosť“ – alebo, aby som to transferoval z užitého umenia: Skice nekupujem.
Po druhé: vzácnosť vo väzbe na textúru a bezchybnosť. Ešte stále existujú milovníci fajok, ktorí veria, že môžu dostať perfektný a absolútne čistý Straight Grain za 100 Euro. A nie je ich vonkoncom málo. Takéto myslenie samozrejme súvisí s nedostatkom vedomostí o surovine Briar (Bruyere). Opätovne nemôže fajkový záujemca za túto vedomostnú medzeru. Pokiaľ sledujem odbornú literatúru, pravideľne sa mi „naježí perie“. Hodina s rozprávkou je pravidlom. Začína to mýtom o korzickom briari a končí predstavou, že koreňové drevo vo svojej chybovosti je porovnateľné so synteticky vyrobeným plastom. Sotva navštívil niektorý z milovníkov fajky pílu briarov a informoval sa na mieste o Top a Konzum-tovare v množstevnej relácii. Potom by vedel, že bezchybnosť v spojitosti s Top-textúrou je ešte zriedkavejšia, ako absolútne čistý diamant. A tieto by sa dali vybrúsiť na 0,03 karátov. Čo sa ovšem tu porovnáva, sú 1000-karátové.
Cena jednej fajky závisí teda od perfektnosti ručnej práce v spojení so vzácnosťou materiálu?
RB: Nie, samozrejme nie. Ako rozhodujúce kritériá by boli samozrejme aj štylistické formovanie produktu a fajčiarske vlastnosti suroviny, ktoré sa prirodzene prejavia až pri používaní užívateľom.
Štylistiku – alebo aj harmóniu lúčovania fajky – môžeme teoreticky označiť za individuálnu. Ovšem len teoreticky, predsa len existuje vo všetkých produktoch umeleckých remesiel estetická základná zásada „Zlatého rezu“. Je relatívne jednoduché „vytesať“ formu vo vzťahu k textúre a podielu chybovosti, ale neporovnateľne ťažšie je tieto kritériá ešte k tomu dodržať vo väzbe na štylistickú dokonalosť. Ako príklad môže poslúžiť množstvo talianskych Straight Grain produktov v porovnaní s významnými dánskymi umelcami. Aké to je len sebapreceňovanie niektorých Talianov, ktorí sa orientujú len na textúru a podiel chybovosti – a potom to asymetrické sebavyjadrovanie, deklarované ako kreativita alebo umenie, no a to všetko za ceny, za ktoré by sa mohli hanbiť.
Osobne si takúto cenotvorbu nedokážem osvojiť. V období môjho študentského života bola každá osobne zarobená Marka ťažko nagazdovaná. Tak som bol nútený vyvažovať medzi kvalitou ponúkaných produktov na základe Cena / Koordináty výkonu a tento pomer zostal mojou dogmou až dodnes. Pritom mi je úplne jedno, či sa jedná o konzumný produkt, alebo o jedinečný kus. Cena musí zostať dostupná, pochopiteľná a orientovaná na konzumentov. My pipemakeri by sme síce boli radi, keby sa k nám pristupovalo ako k Van Gogh-ovi a boli tak oslavovaní, ale sme a zostaneme užívateľsky orientovaní remeselníci – aj keď načas sa pri určitých kreáciách objaví pokus v úvodzovkách “Umenie” s pokusom zakryť nedostatočnú remeselnú kvalitu. Ťažisko každého výrobcu fajok by malo stále spočívať na pojme “Remeselná práca”, aj keď sa dotyčný nerád stotožňuje s takouto “Low-Level” definíciou.
Ako sa definuje Cena/Výkon z pohľadu výrobcu, ktorý má svoje vlastné finančné potreby?
RB: Keďže osobne patrím k malej skupine výrobcov, ktorí nemajú žiadnu základnú istotu ani z manželského vzťahu, ani z poberania penzie a ani z hlavného zamestnania, ale vykonávam profesionálne výrobu fajok ako základný zdroj existencie, nemôžem si dovoliť požadovať ani renomované ceny a ani hobby-ceny pre priateľov a príbuzných. Musím proste a jednoducho kalkulovať – a to s orientáciou na trh a množstvo kusov. To nie je, boh to vie, jednoduché, terajší odbyt tovaru nedovoľuje kalkuláciu ručnej práce, ako u klampiara alebo automechanika. Obzvlášť u posledného sa bez mihnutia oka akceptuje hodinová sadzba 70 Euro. Výrobcovia fajok tu nemôžu zďaleka držať krok.
Náš materiál, teda prírez v Top-kvalite, stojí od 30 Euro vyššie. Drobný materiál, ako kaučuk, moridlá, leštidlá a brúsny materiál, znamená pripočítať ďalších osem Euro. Keď si pomyslíme, že na výrobu jednej High-End sú potrebné dva prírezy (my nemôžeme gitovať), znamená to, že už začiatok stojí 68 Euro. Teraz máme ešte zaplatiť miestnosti, náklady na energiu, ako kúrenie a elektrinu, opotrebovanie strojov a cenu nástrojov – to všetko je závislé od množstva produkcie. To znamená pri našom časovo intenzívnom minimálnom množstve ešte raz náklad 18 Euro na kus. Teraz sme už pri nákladoch na jeden kus na 86 Euro. Ak uvažujeme o výrobnom čase na jednu fajku okolo 8 hodín ( a to je základné pravidlo pri High-End kvalite, totiž jedna fajka za deň), pripočítajme k tomu ešre raz osemkrát 15 Euro ako zákonom stanovenú minimálnu mzdu zamestnanca v stavebnom odvetví. To znamená , že k 86 Euro pribudnú ešte raz 120 Euro brutto-mzdy.
Takto stojí každý jednotlivý kus z dielne 206 Euro bez akéhokoľvek započítania výnosu alebo úspor do kalkulácie, nehovoriac o tom, že nie je zohľadnený čas , ktorý výrobca fajok musí venovať nákupu surovín, alebo dennému administratívnemu stresu. Raz som si to pre seba spočítal, len tak “pre srandu”: bolo to ďalších 3,5 hodín na deň. Takže pridajme ďalšie tri hodiny krát 15 Euro a prídeme k novej cene 251 Euro na kus.
Ešte stále žiadny zisk! Koľko môže jeden výrobca fajok pridať na úspory? Desať percent, alebo dvadsať? Okay, aj keď ako samostatne zárobkovo činní musíme zaplatiť vlastné pracovné miesto, dôchodkové zabezpečenie sa pohybuje na najnižšej úrovni a okrem toho musíme žiť s neustálym problémom, že sme možno nakúpili nekvalitnú surovinu, alebo že musíme kompenzovať problémy s odbytom tovaru. Zoberieme desať percent. Potom musíme pripočítať ešte raz ďalších 25 Euro a teraz prichádzame k priemernej z dielne predajnej cene 276 Euro na kus.
Takáto základná kalkulácia ponechá konzumenta samozrejme chladnou. On musí zaplatiť cenu v predajni. A teraz začína dráma: tovar sa musí stať k nemu nejako dostupným. To znamená, že sa niektorý veľkoobchod, importér, alebo predajná organizácia musí na túto vec podujať. Títo odovzdajú nakúpený tovar – bez relatívnej istoty na šancu predaja – svojim spolupracovníkom. Tí cestujú so sortimentom krížom cez celé Nemecko, produkujú tzv. odbytové náklady, povedzme, potrebujú nejaké BMW, musia prenocovať a vykážu stravné a vreckové. Či sa im podarí pri každej návšteve odbornej predajne odovzdať tovar obchodníkovi, je vo hviezdach. V každom prípade produkujú náklady a tieto kalkuluje veľkoobchodník alebo distribútor spravidla ešte raz s cca 80 až 100 percentami. To teraz znamená, že tovar jedného obchodníka pri minimálnej kalkulácii veľkoobchodu stojí 496 Euro.
To ovšem ešte nie je koniec pesničky. Samozrejme má aj koncový obchodník svoje náklady. On prevádzkuje obchod s gigantickými nájomnými nákladmi a vysokými nákladmi energie. Musí zaplatiť zamestnancov a predfinancovať určité množstvo tovaru – a to pri dnešnom stave úrokov. High-Ends sa tiež nepredávajú ako kysnutý chlieb. Tak ľahko, ako v 70-tych a 80.tych rokoch sa peniaze u konzumentov tiež viac nenachádzajú – mlčiac o skutočnosti, že každý zberateľ fajok má už vo svojich skriniach tak či tak dosť fajok. Takže počítajme v dnešných časoch s počtom odpredaných fajok priemerne šesť kusov High-End skupiny na predajňu a výrobcu. U dosť renomovaných trochu viac a u iných o niečo menej. Týmto musí menovaný obchodník, aby prešiel kolom, nasadiť Mark-Up faktor 2,2 – a to aj tak len kvôli tomu, že fajky nie sú jeho jediným produktom. Ináč by bol už dávno v krachu. „Zmiešaná kalkulácia“ sa volá jeho čarovné slovo. A z toho profitujú milovníci fajok.
To bol teda hrubý raster kalkulácie jedného High-End produktu. A aký je výsledok? Priemerný jedinečný kus musí v špecializovanom obchode stáť 1091 Euro – a to bez toho, aby si tvorca svoje gigantické riziko a svoje bohatstvo nápadov nechal v nejakej forme honorovať. Chceme si teraz ešte raz urobiť kalkuláciu nejakej porovnateľnej odbornej skupiny s jej hodinovým nárokom, plateným nárokom na dovolenku, odškodnením počas výpadku z dôvodu choroby a platenou sociálnou sieťou? Radšej nie. Potom by bol Unikát pre mnohých cenovo nedostupný. Dodatočne poznamenané: Na každých 10 Euro, ktoré musí požadovať výrobca, prichádza ďalších 40 Euro pri konečnej cene.
Mimochodom, len na zamyslenie: prečo sa stane niektorým vysoko renomovaným výrobcom fajok, že musia odhlásiť telefón, že musia predať motorky alebo dočasne sa musia vrátiť k ich pôvodnému, platovo závislému zamestnaniu, aby znovu zarobili trochu peňazí a aby sa mohli vrátiť k svojej starej záľube?
Tvoja kalkulácia ovšem spočíva na koncepte predaja z predinternetových časov. Nedá sa veľkoobchod a maloobchod v dnešnej dobe obísť?
RB: Ja to chápem, keď sa v radoch šíri krik: Čo nám to tu ten rozpráva? Koniec-koncov existujú aj výrobcovia, ktorí majú vlastné web-stránky a tam predávajú za dostupné ceny.
Teda, v prvom rade nie sú tam tie ceny v skutočnosti nízke, ak si pomyslíme, že dotyčný výrobca neberie do úvahy celú tradičnú obchodnú sieť. Tieto marže si “natrie” sám. No jasné: on je o 20 percent lacnejší, ako pri tradičnom obchodovaní. A 20 percent z 1000 Euro je mnoho dreva. Aj ja by som to robil. Ale ad jedna: nepoznám žiadneho priameho internetového predajcu, ktorý má medzinárodnú reputáciu. A ako ukazuje naša skúsenosť z trhu eBay, dosiahnu len značky s vysokou reputáciou ešte vysoko dotované Estate-ceny. Kúpte si jedného Former-a alebo Bang-a a budete vedieť, čo tým myslím. Za túto značku vždy dostanete veľmi dobrú cenu a nezostanete v strate, keď sa vám ten kus prestane raz páčiť.
Ad dva: kúpa fajky nie je len pokrytie potreby. Kúpa fajky je aj jednou z foriem využitia voľného času. Chcem sa po mojom stresom utrápenom dni zbaviť frustrácie a odmeniť sa. Alebo komunikovať, či pri nákupe na základe môjho dobrého vkusu aj dostať nejaké pohladenie, ktoré mi moja partnerka už dávno neposkytuje. Alebo, alebo, alebo. Jedno je ale relatívne isté: ďalšiu fajku už dávno nepotrebujem.
Samozrejme existujú aj zberatelia mien, alebo poľovníci na výhodné kúpy a samozrejme je pre niektorých aj pohodlný nákup od písacieho stola krátením času. Aj ja sa môžem napojiť na internet, ak pre mňa, ako zberateľa, ide o kusy, ktoré stále ešte predstavujú medzeru v mojej skrini. Ale potom môžem žiť aj s rizikom, že zažijem kvalitatívny flop. Predpokladom pre môj záujem o internetový nákup by bola vypočítateľná hodnota produktu a “Best Buy”. Ináč pre mňa v každom prípade stále ešte platí základná veta, že si chcem môj vytúžený produkt “ovoňať, oblízať a ohmatať”.
S dovolením poznamenané, čo vôbec v skutočnosti vidím na internetom ponúkanom produkte? Dostanem sprostredkované zlé foto, niekoľko rozmerov a inak hodnotenie reputácie predajcu. Pre Američanov to je všetko OK. Pokiaľ sa dostanú do ďalšieho obchodu, musia najprv cestovať 300 míl. Ale v Európe máme spravidla pol hodiny k ďalšiemu obchodníkovi, ktorému dôverujeme. A potom môžeme triediť a porovnávať. Jednanie o cene je tiež u toho a káva a dóza tabaku ešte naviac. To je Fun a robí nám to radosť. Teraz prirodzene stále hovoríme o novom tovare. Estates majú úplne iné podmienky. A v tejto oblasti majú nemeckí predajcovia ešte ohromnú medzeru.
Jednu výhodu internetového predaja musím ovšem uznať : Ešte nikdy nebol fajkový trh vo vzťahu k rozmanitosti medzinárodných predajcov, ako aj diferencovanej kalkulácii, tak priehľadný, ako v dnešných časoch. To znamená ako šancu, tak nebezpečie. A poznám niekoľkých veriacich na čestnosť, ako trochu frustrovane vykúkali z prádla, keď sa im ich získaný produkt predstavil Live. To by bola nová ponuka pre eBay.
Pre moje produkty to vždy znamenalo, že musím, zodpovedajúc mojim možnostiam kalkulácie, dosiahnuť vynikajúci pomer Cena / Výkon v spojení s excelentnou reputáciou. A pri tom ma cenotvorba iných porovnateľných výrobcov vôbec nezaujíma. Práve naopak: Keď v posledných rokoch sledujem cenovú politiku niektorých, v mystickom “Fame” lietajúcich kolegov, neviem, pre koho sú tie kusy ešte zaplatiteľné. A keď k tomu ešte vidím cenotvorbu dlhodoboskúšajúcich, ktorí sa nechávajú platiť podľa hodinového nasadenia alebo podľa vavrínov, niekedy sa ukazuje, že relácie viac nezodpovedajú skutočnosti. V každom prípade nie pre priemerného zberateľa.
Tak som vždy kládol dôraz na to, aby sa dala kúpiť jedna Barbi už za cenu vyššej triedy konzumných fajok a to pri Top-kritériách spracovania, ktoré sú vlastné aj elitnej Barbi. Nikdy by som v tejto oblasti nedovolil ústupky. Moje meno nepretržite zaručuje najvyšší štandard spracovania za prístupnú Cenu / Výkon a predovšetkým servis, ktorý sleduje to isté. Ja neponúkam nejaké produkty, ale s každým kusom, ktorý opúšťa moju dielňu, sa prenáša na nového majiteľa aj kus mojej duše a srdca. Tak si môžem ako jediný dovoliť vždy poskytnúť plnú garanciu, nezávisle na tom, kto urobil chybu, či užívateľ, alebo ja. Kto kupuje Barbi, kupuje mňa a ja som v každom čase k dispozícii. Radosť, šťastie, spokojnosť a pôžitok sa volá maximum v dnešnom stresom preplnenom čase a pre splnenie týchto túžob som partner a priateľ. Takým smerom sa uberá aj moja budúca orientácia na sériovo vyrobenú Barbi, ktorá splní rovnaké maximálne požiadavky, ako má dnes Barbi-High-End, ovšem s vyškrtnutím rarity. Cieľom tu je pôžitok, spočítateľnosť, stála hodnota a spracovanie na najvyššej úrovni za miernu cenu.
Čo znamená teraz cena a čo je drahé, alebo hodné svojej ceny? Nakoniec sa rozhoduje každý milovník fajok sám pre seba, v akom rámci sa pohybuje jeho postavenie hodnôt. Len by si mal dať námahu a pokúsiť sa vykonať objektívne hodnotenie s ohľadom na rozličnosť kritérií.
(20.november 2003)
pokračovanie druhej časti nabudúce
MartinFarrent / Rainer Barbi
Článok preložený s láskavým povolením majstra Barbiho a autora článku Martin-a Farrent-a.
Originál bol uverejnený na www.pfeifenbox.de
Preložil Ľubo Bobek