Bunky a celulóza
Rainer Barbi
 |
Jedno sme sa v poslednom článku* naučili: pôvod zdroja nie je pre kvalitu bruyéru (briar-u) žiadnym kritériom. Iste vykazuje briar zopár odlišností vo vzťahu k farbe a typickým chybám, ktoré sa ovšem nedajú len tak paušalizovať. Korzické, talianske, ako aj sicílske drevá, majú o niečo belšie zafarbenie s ružovým leskom. Z veľkej časti je to príroda, ale sčasti tiež bieliaci proces. Prostredníctvom primiešania H2O2 počas procesu varenia býva drevo umelo zosvetlené. To sa deje prevažne v talianskych pílach. Príčina: čím svetlejšie drevo, tým intenzívnejšia je brilantnosť finálnej farby špeciálne v žltom a oranžovom sektore. Sardínsky materiál je prevažne nažltlý až svetlookrový, marocký sa javí viac hnedastý s občasne sa vyskytujúcou typickou čierno-páskovanou chybovosťou, ktorá má pôvod v hubových spórach, ktoré sa nachádzajú v tracheidách. Žiadne obavy, spóry sú počas varenia usmrtené, pokiaľ už predtým nevymreli. Grécky má červenkasto-tmavé základné zafarbenie a špeciálne centrum tohto koreňového zhrubnutia sa často predstavuje ako červeno-hnedé. Príčiny týchto rozdielov je možné hľadať v mineralogických podmienkach, alebo v asimilácii rastliny na oblastno-typické klimatické podmienky.
Avšak všetky tieto farebné rozdiely nemajú nič spoločné s kvalitou suroviny, sú to čisto kritériá krásy. Pre fajčiara fajky je podstatné len jedno: čím môže materiál počas procesu horenia rýchlejšie a lepšie absorbovať vznikajúce kondenzáty, tým suchšie sa bude fajčiť fajka. Bruyére má pracovať ako špongia: čo najrýchlejšie nasávanie v tabaku obsiahnutej vody a rýchly proces schnutia. Toto je o všetkom rozhodujúca podmienka pre perfektné drevo.
Rozhodujúca pre schopnosť prijímania je vnútorná štruktúra materiálu vo väzbe na štrukturálne drevo v spojitosti so zásobovacími segmentmi a vzájomným pomerom medzi staršími a novšími časťami dreva. A týmto sa dostávame k rozhodujúcemu bodu: štruktúre dreva.
Pre správne pochopenie štruktúry zhrubnutej koreňovej časti si musíme pred očami predstaviť proces rastu. Vychádzajúc z jedného klíčku s korienkom a malou stopkou sa pod zemou vytvára malé spoločenstvo buniek, ktoré primárne fungujú ako zásobovací orgán. Je to, ako keby sme pozorovali jednu prabunku, okolo ktorej sa v priebehu života rastliny všetky ostatné bunky ukladajú vo forme vrstiev. Tú najvnútornejšiu bunku by sme mohli nazvať „pramatka“, ktorej deti v závislosti na ich veku sú smerom k vonkajšiemu pásmu stále mladšie.
Týmto prichádzame aj k legende „storočného bruyéru“, ktorý má mať podľa povesti najoptimálnejšie fajčiarske vlastnosti. Túto rozprávku mimochodom nevymyslel Dunhill, ale nejaký jeho zákazník. Tento výrok je Per Se nesprávny a bol by pri najmenšej logickej schopnosti rozmýšľania označený za chybný. Základná zásada znie: u rastliny, ktorá rastie sto rokov, je len najvnútornejšie zoskupenie buniek, nazvime ho „pramatka“, a dookola navrstvené bunky, ktoré vznikli počas prvých rokov rastu, sto rokov staré. Všetky ostatné bunky sú mladšieho dátumu a obzvlášť bunky, na vonkajšej strane koreňa sú nové, vytvorili sa v priebehu posledných týždňov a mesiacov. Plateaux je tým pádom najmladšia časť koreňovej hrče. Pri pieskovaných fajkách s prírodnou kôrou je dokonca na základe tejto vedomosti možné veľmi jednoducho spočítať dobu rastu na fajku použitého prírezu. Ale k tomu prídeme neskôr. Bruyérová hrča, ako aj drevo kmeňa, je veľmi komplikovane vybudované. Pokúsim sa to vysvetliť trochu zjednodušene. Vo svojej základnej štruktúre pozostáva z bunečnej kumulácie rôznej veľkosti, ktorá je obalená celulózou a metacelulózou. V pozdĺžnom smere sú tieto bunky poprepletané zásobovacími kapilárami, tzv. „tracheidami“, ktoré preberajú úlohu transportu minerálnych látok a základného zásobovania koreňa. Ďalej drevo pozostáva z rôznych bunečných konglomerátov, ktoré sú koncipované pre špeciálne oblasti úloh. Na jednej strane v pozdĺžnom smere vedľa seba navrstvené štrukturálne a výplňové segmenty, na druhej horizontálne vo vrstvách vytvorené skoré a neskoré drevo, ktoré adíciou vytvára letokruh. Tieto štyri rôzne zoskupenia buniek s ich špeciálne definovanými úlohami a proporcionalitou, čo sa týka pomeru množstva, definujú hygroskopickú schopnosť suroviny a tým jej kvalitatívne vlastnosti. A práve tieto podmienky určujú celý proces fajčenia, proces absorbovania kondenzátu a nakoniec pôžitok v spojitosti s tabakom a jeho obsahom vody.
Nechajte ma na tomto mieste urobiť rez, pretože koreňovú hrču rozrežeme až v ďalšej časti.
RAINER BARBI
* článok z čísla 3/2004 „Príroda rozhoduje“
Článok preložený s láskavým povolením majstra Barbiho a šéfredaktora odborného časopisu PIPE&CIGAR pána Franka Hidiena.
Originál bol uverejnený v čísle 4/2004
Preložil Ľubo Bobek