Výplňové a štrukturálne drevo
Rainer Barbi
 |
Aby sme nezabudli na našu počiatočnú otázku: Odlišuje sa lacná fajka od jej drahej sestry, čo sa týka jej vlastností fajčenia? Aby sme dokázali diferencovať, musíme najprv analyzovať stavbu briar-ovej koreňovej buľvy. Tentoraz sa budeme venovať rozdielnej schopnosti absorbovať kondenzát, ktorá je závislá od podmienok rastu. Pretože pokiaľ možno úplná absorbcia v tabaku obsiahnutej vody počas procesu spaľovania je jedným z rozhodujúcich faktorov suchého fajčenia!
Rozrežme jednu koreňovú bulvu srdcovým rezom od spodnej koreňovej časti až po jej vrchný počiatok kmeňa napoly a budeme môcť zreteľne rozoznať časti štrukturálneho a výplňového dreva. Štrukturálne drevo prebieha hviezdicovito z centra koreňového zhrubnutia vo forme „V“ k jeho okraju. Slúži ako kosti v ľudskom tele k stabilizovaniu buľvovitého tvaru. Tomu zodpovedajúc je je jeho bunečná stavba drobná a husto štruktúrovaná. Doslova, vnútrobunečný priestor týchto buniek je mimoriadne minimalizovaný a podiel celulózy nadproporcionálne vysoký. Medzi nimi sa nachádzajú časti výplňového dreva, ktorých úlohou je uskladnenie vody a minerálnych látok. Aby sa zabezpečila táto úloha, sú bunky výplňového dreva veľkých rozmerov s veľkým objemom mimojadrového priestoru a podielovo malým celulózovým plášťom. U človeka nemá svalstvo bez kostí žiadnu stabilitu a rovnako by sa javilo zoskupenie čistých zásobovacích buniek ako nestabilné. Túto stabilizačnú úlohu „kostí“ preberá v tomto pletive štrukturálne drevo, pozostávajúce z malých buniek.
Jeden fenomén, vyplývajúci z celkovej stavby, môžeme okrem toho pri pozorovaní briar-ovej polovice odhaliť. Štrukturálne drevo rastie vo forme „V“ z centra buľvy smerom k vonkajšej časti. Podmienečne sa cez túto V-formu nutne zvyšuje podiel výplňového dreva v pomere k štrukturálnemu, čím viac sa blížime k vonkajšiemu okraju. Z tohto vyplýva logický záver: pomer medzi drobnobunečným štrukturálnym drevom a špongiovitým výplňovým drevom sa zvyšuje v prospech špongiovitej časti tým viac, čím viac sa blížime k plateaux, čiže vonkajšej kôre. Táto základná stavba je veľmi rozhodujúca pri chápaní rozdielu medzi štandardnými prírezmi a plateaux, čo sa týka ich hygroskopických vlastností. Potiaľ prvá časť o stavbe koreňovej buľvy. Teraz pristúpime k druhej úrovni a podrobíme „letokruhy“ briar-u bližšiemu pozorovaniu.
V poslednej kapitole * sme sa už týmto rastovým podmienkam venovali. Vytváranie nových buniek postupuje v guľovitej forme okolo centra smerom k okraju buľvy a to znovu v dvoch rôznych štruktúrach. Tieto sa nazývajú skoré a neskoré drevo. Práve tak, ako výplňové drevo, má aj skoré drevo len jednu funkciu – viazať vodu a minerálne látky. Rastové obdobie tohto bunkového tkaniva trvá od januára do júna a aby sa jeho úloha uspokojivo naplnila, je bunka aj v tomto prípade veľká, čiže pozostávajúca z veľkého vnútrobunečného priestoru, obklopeného relatívne tenkým plášťom z celulózy. Aby sa ochránila zásobovacia vrstva pred vysušením, rastie následne neskoré drevo. Toto sa konfiguruje ako tvrdá, drobnobunečná formácia, ktorá obaľuje koreň od júla do decembra a chráni ho pred poveternostnými podmienkami.
Pre laika budú tieto rozdielne štruktúry dreva len ťažko rozpoznateľné, obzvlášť na ešte nezafarbenej surovine. Preto budeme pozorovať zafarbenú fajku Straight Grain, pričom nehrá žiadnu úlohu, či bola fajka kontrastovaná, alebo bola farbená spôsobom „tón v tóne“. Ak sa pozrieme zboku na hlavu fajky, vidíme priamočiaro prebiehajúce svetlé a tmavé línie, prebiehajúce odspodu smerom k okraju spaľovacieho priestoru. Nazývame ich Straights. Do mäkkého a pórovitého, špongii podobného výplňového dreva, môžu pigmenty farebného riešenia prostredníctvom tlakového rozdielu ľahko a hlboko vsiaknuť. Tým sa javí táto časť ako tmavá. Avšak tvrdé štrukturálne drevo kvôli jeho malým bunkám a vysokému obsahu celulózy prijíma farbiaci kúpeľ slabšie, alebo takmer vôbec a tým sa javí ako svetlé. Ale kam sa dostanú farebné pigmenty spolu s rozpúšťadlami, tam dokáže do dreva rýchlo vsiaknuť aj kondenzát. A keď kondenzát dobre a rýchlo zmizne, fajčí sa fajka sucho a chladne a aróma tabaku sa môže optimálne rozvinúť. Presne toto popisuje staré pravidlo nákupu – kupovať fajku podľa váhy. Jednoducho vyjadrené má výplňové drevo, pozostávajúce z veľkých zásobovacích buniek, veľký podiel prázdneho objemu a tým aj nízku špecifickú váhu. Tomu samozrejme nemôže drobnobunečné štrukturálne drevo konkurovať a váži špecificky viac. Na základe tohto diferencovania prichádzame k nášmu počiatočnému kritériu: Váha a Kontrast. Toto budeme hlbšie analyzovať v budúcom článku, ale v skratke povedané: bezkazový Straight Grain je zriedkavý produkt, ale táto Rarita neznamená žiadnu záruku mimoriadnych fajčiarskych vlastností!
RAINER BARBI
* článok z čísla 4/2004 „Bunky a celulóza“
Článok preložený s láskavým povolením majstra Barbiho a šéfredaktora odborného časopisu PIPE&CIGAR pána Franka Hidiena.
Originál bol uverejnený v čísle 1/2005
Preklad venujem pánovi Hingar-ovi, dobrému priateľovi Rainer-a Barbi-ho, ktorý ho necháva srdečne pozdravovať.
A ešte s dovolením niekoľko mojich poznámok k článku:
Myslím, že práve týmto príspevkom Rainer vysvetlil veľmi jasne a názorne, v čom spočíva tajomstvo kvalitnej fajky ako úžitkového predmetu. Okrem krásy designu a celkovej kresby dreva je na dôležitom mieste aj kontrola výskytu výplňového dreva v časti najdôležitejšej – v spodnej časti komory. Nedá mi neupozorniť na to, že niektoré shapes, pokiaľ sa spracujú v zmysle Straight Grain, majú mimoriadnu vhodnosť pre optimálne fajčiarske vlastnosti. Takým je napríklad VULKAN, ktorý má voči spodnej časti hlavy oveľa užší vrchol, čím vyzýva pri spracovaní k vyhľadaniu takého dreva, ktoré takmer extrémne rozširuje Straights smerom nadol a tým vytvára veľké množstvo výplňového dreva v tejto želanej oblasti. Určite si spomeniete na excelentnú ukážku Vulkanu od Bo Nordha, spomínanú na Fóre Priateľov …, ktorá je toho krásnym príkladom. Iné formy naopak majú určitú nevýhodu, ako napríklad nádherná fajka od Mimmo Romea na Pipe-show 2004 v Copenhagene ( tá s tým krásnym ježkom, čo sa tak páčila aj Twineryy-mu), ktorá bola pri uplatnení plateaux v hornej polohe síce neskutočne atraktívna a krásna, ale práve z hľadiska predchádzajúcich informácii čiastočne handicapovaná oproti Vulkanu, keďže výplňové drevo vo väčšom objeme mala práve na opačnom konci, ako by bolo z praktického hľadiska žiadúce. Ale nedá sa nič robiť, vždy treba hľadať kompromis medzi funkčnosťou a estetičnom a v jej prípade bol jej tvar, skĺbený so štruktúrou dreva, naozaj mimoriadny. A nakoniec nám všetkým veľmi dobre známy Trever Talbert: jeho geniálna fajka Mountains of Madness, ktorú vlastní aj terajší poradca smokingpipes.com Jeff Folloder, je skĺbením úplne ojedinelého fantaskného výtvarného tvaru s funkčnosťou fajky, keďže vzhľadom k tomu, že sa plateaux nachádza v spodnej časti, má aj ideálny objem výplňového dreva práve v spodnej časti spaľovacej komory, čím zaručuje suché fajčenie. To sa pravdepodobne nedá povedať o jeho ďalšej rukopisnej Oceanic, ktorá je koncepčne orientovaná tak, že plateaux sa naplno prejavuje vo vrchole, čím jej dodáva zmysel jej pomenovania. Nedá sa ovšem poprieť, že je mimoriadne vydareným unikátom a mne sa veľmi, veľmi páči.
Čo sa mi zdá z pohľadu tohto článku dosť diskutabilné, sú vlastnosti prijímania kondenzátu u shapes, využívajúcich priečne umiestnenie štruktúry Bird_s Eye, ako ju poznáme z formy Blowfish, extrémne prezentovanej Hiroyuki Tokutomi-m, či o úroveň vyššie Michael-om Parks-om, alebo typickými Bird_s Eye – fajkami Tom-a Eltang-a. Tam by sa teoreticky mohla zbierať vlhkosť v bočných stenách fajky namiesto v spodnej časti a preto je veľmi dôležité dostatočne analyzovať materiál pred spracovaním, aby sa vo výslednom produkte dostala časť, blízka povrchu, do spodnej časti fajky.
Lubo Bobek